Dovoľte mi povedať vám jeden príbeh. Možno skutočný, možno imaginárny, to pre vás ako čitateľa aj tak nemusí mať veľkú váhu. Je o človeku, ktorého vzťahy sa nedajú prirovnať k tým, aké vidíme v krásnych romantických filmoch. Je skôr o falošnej nádeji a zároveň o tom, ako čas neúprosne beží.
Nie je to ten typ, ktorý by bol úplne na zahodenie. Vlastne už od puberty s ním vždy nejaké mladé baby rady trávili svoj čas. Pretože k ním nikdy nebol zlý, už vôbec nie násilný a nemal problém ísť vždy do nejakej srandy. To ale boli pubertálne a takmer detské časy.
Postupom času sa z týchto báb stali mladé ženy a každé si išli nejakým svojim smerom. Veď tak ako to v živote býva. Len tento chalan nevedel nájsť svoj smer, miesto toho trávil čas s partiou, kde to nikam neviedlo. Postupne zanedbával nadväzovanie nových vzťahov. Pretože aj v tejto partii bola baba, ktorú začal mať naozaj rád a ona s ním takisto rada trávila svoj čas. Lenže aj s inými v tej partii. A to je problém.
Vždy mu preto dala nádej, ale zároveň ju zahasila. Vždy bol pri nej len dočasne, len ako taká chvíľková opora, len ako taký truhlík, kým si zas nezačala niečo s niekým novým.
A tak skúsil šťastie inde. S ďalšou kráskou, ktorú takisto poznal z mladosti, ale z inej partie. A opäť si spolu rozumeli. S ňou trávil pekný čas, romantickejší, ale kvôli povinnostiam sa musela odsťahovať do Bratislavy. A ako vie, teraz tam má svoju vlastnú partiu ľudí a skúsila tam aj nové vzťahy. Ale zas kto jej to môže mať za zlé, keď ten čas tak rýchlo letí a človek sa musí posunúť ďalej.
A takýchto prípadov je pravdepodobne viac. Vzťahy, ale aj zub času sú neúprosné. Zrazu človek zistí, že zostáva sám. V takejto situácii si povie, že miesto toho, aby bol naivný romantik, mohol radšej niekoľkokrát využiť sex ponuky a chvíľkovú spoločnosť atraktívnych žien bez záväzkov. Skrátka mohol si užiť trochu viac a menej riešiť vzťahy, ktoré majú takúto čudnú perspektívu.