V minulosti otriasli štátnou správou mnohé kauzy týkajúce sa netransparentných štátnych zákaziek a tým výrazne podkopali dôveryhodnosť štátu v očiach občanov. Bol to napríklad nástenkový tender, kedy došlo k zneužitiu hospodárskej súťaže a k protežovaniu firmy s blízkymi kontaktmi na vtedajšiu vládnu stranu. Pritom to nebola bezvýznamná zákazka, ale jednalo sa o vyplatenie v hodnote niekoľkých miliónov Eur. Podobný prípad poznáme tiež z nedávnej minulosti a týkal sa nákupu predraženého CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu. Paradoxne aj v tomto prípade tender vyhrala firma blízka známemu politikovi. Takýchto a podobných prípadov sa s určitosťou vyskytlo oveľa viac, s tým rozdielom, že verejnosť sa o nich nedozvedela.
Ak sa jedná o štátne zákazky, narábanie s verejnými financiami, čo najväčšia miera transparentnosti je maximálne nutná. Hlavne, ak sa jedná o plnenie v takej veľkej hodnote, ako sú státisíce až milióny Eur. Zmenu s cieľom monitorovať štátne aktivity v tejto oblasti priniesol zákon o registri partnerov verejného sektora z roku 2016. Ten zriadil takzvaný register partnerov verejného sektora, kde sú zaznamenaní koneční užívatelia výhod, finančných, majetkových a iných, ktoré poskytuje štát.
Register partnerov verejného sektora združuje všetkých partnerov, s detailnými údajmi o danej fyzickej alebo právnickej osobe, týkajúcimi sa miesta podnikania, typu podnikania aj o tom, kto za firmou stojí. Nemalo by sa teda stať, aby sa partnerom verejného sektora stala takzvaná schránková firma, ktorej nitky vedú až k vládnym činiteľom alebo osobám pôsobiacim vo verejnom sektore. Do registra partnerov verejného sektora môže nahliadnuť v podstate každý, keďže je dostupný na internete. Register partnerov verejného sektora sa však týka len zákaziek a pohľadávok, ktoré presiahli sumu 100 000 Eur.